Život Prešova
online
online
Muzikológ Ladislav Mokrý sa narodil pred 90 rokmi
02.06.2022 Topoľčany
Topoľčany/Bratislava
2. júna (TASR) - Širokej kultúrnej verejnosti bol Ladislav Mokrý známy
predovšetkým ako dlhoročný riaditeľ Slovenskej filharmónie, na čele
ktorej stál vyše 20 rokov. Užšia hudobná verejnosť si ho vážila ako
vedeckého, pedagogického a organizačného pracovníka, ktorý významne
ovplyvnil rozvoj slovenskej hudobnej kultúry. Bol spoluzakladateľom
medzinárodného hudobného festivalu Bratislavské hudobné slávnosti (BHS),
podujatia s významnou medzinárodnou prestížou, ktoré sa mu podarilo
začleniť do organizácie medzinárodných hudobných festivalov.
Od narodenia Ladislava Mokrého uplynie vo štvrtok 2. júna 90 rokov.
Narodil sa 2. júna 1932 v Topoľčanoch. Po absolvovaní gymnázia v rodnom meste pokračoval štúdiom hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1955. Na FiF UK potom pôsobil do roku 1959 ako pedagóg na Katedre hudobnej vedy. Pedagogicky činný bol aj na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU), kde prednášal od roku 1961 dejiny hudby a hudobnú sociológiu a v rokoch 1990-1993 manažment hudobnej kultúry. V rokoch 1961-1968 pracoval v Ústave hudobnej vedy v Slovenskej akadémii vied (SAV).
V roku 1968 sa stal Ladislav Mokrý riaditeľom Slovenskej filharmónie (SF), na čele ktorej stál viac ako dve desaťročia až do roku 1990. V rokoch 1990-1992 bol riaditeľom Slovkoncertu a následne pôsobil ako vedúci sekcie v Národnom hudobnom centre.
Slovenská filharmónia mala vo svojej vyše sedemdesiatročnej histórii doteraz trinásť riaditeľov. Takmer tretinu trvania jej pôsobnosti ju viedol práve Ladislav Mokrý. Aj jeho zásluhou získalo toto hudobné teleso medzinárodné uznanie a stalo sa výkladnou skriňou slovenskej kultúry. Počas pôsobenia Ladislava Mokrého na čele SF koncertoval orchester v mnohých krajinách. Pri nadväzovaní odborných kontaktov so zahraničím mu pomáhala znalosť siedmich cudzích jazykov.
V roku 1968 sa stal Ladislav Mokrý členom Výkonného výboru Medzinárodnej hudobnej rady (MHR) UNESCO, v rokoch 1971-1975 bol generálnym tajomníkom MHR a v rokoch 1976-1982 zastával post viceprezidenta tejto medzinárodnej organizácie.
Ladislav Mokrý bol aj autorom veľkého počtu hudobno-kritických a esejistických prác v oblasti hudobnej paleografie, histórie a sociológie. V roku 1957 sa stal spoluautorom publikácie Dejiny slovenskej hudby a v roku 1969 vyšla Malá encyklopédia hudby, ktorej bol vedúcim redaktorom. V druhej polovici 90. rokov vypracúval heslá z oblasti hudby pre Kultúrno-historický kalendár Národného osvetového centra.
Za svoje mnohostranné aktivity získal viacero ocenení. Napríklad v roku 2001 in memoriam vyznamenanie rakúskeho prezidenta Za umenie a vedu, v roku 2013 Striebornú plaketu mesta Topoľčany a o rok neskôr Cenu Sebastian, rovnako in memoriam, za mimoriadny prínos k odkazu diela Johanna Sebastiana Bacha pre súčasníkov.
Muzikológ Ladislav Mokrý, jedna z najvšestrannejších osobností slovenského hudobného života, zomrel 19. septembra 2000 v Bratislave vo veku 68 rokov.
Od narodenia Ladislava Mokrého uplynie vo štvrtok 2. júna 90 rokov.
Narodil sa 2. júna 1932 v Topoľčanoch. Po absolvovaní gymnázia v rodnom meste pokračoval štúdiom hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1955. Na FiF UK potom pôsobil do roku 1959 ako pedagóg na Katedre hudobnej vedy. Pedagogicky činný bol aj na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU), kde prednášal od roku 1961 dejiny hudby a hudobnú sociológiu a v rokoch 1990-1993 manažment hudobnej kultúry. V rokoch 1961-1968 pracoval v Ústave hudobnej vedy v Slovenskej akadémii vied (SAV).
V roku 1968 sa stal Ladislav Mokrý riaditeľom Slovenskej filharmónie (SF), na čele ktorej stál viac ako dve desaťročia až do roku 1990. V rokoch 1990-1992 bol riaditeľom Slovkoncertu a následne pôsobil ako vedúci sekcie v Národnom hudobnom centre.
Slovenská filharmónia mala vo svojej vyše sedemdesiatročnej histórii doteraz trinásť riaditeľov. Takmer tretinu trvania jej pôsobnosti ju viedol práve Ladislav Mokrý. Aj jeho zásluhou získalo toto hudobné teleso medzinárodné uznanie a stalo sa výkladnou skriňou slovenskej kultúry. Počas pôsobenia Ladislava Mokrého na čele SF koncertoval orchester v mnohých krajinách. Pri nadväzovaní odborných kontaktov so zahraničím mu pomáhala znalosť siedmich cudzích jazykov.
V roku 1968 sa stal Ladislav Mokrý členom Výkonného výboru Medzinárodnej hudobnej rady (MHR) UNESCO, v rokoch 1971-1975 bol generálnym tajomníkom MHR a v rokoch 1976-1982 zastával post viceprezidenta tejto medzinárodnej organizácie.
Ladislav Mokrý bol aj autorom veľkého počtu hudobno-kritických a esejistických prác v oblasti hudobnej paleografie, histórie a sociológie. V roku 1957 sa stal spoluautorom publikácie Dejiny slovenskej hudby a v roku 1969 vyšla Malá encyklopédia hudby, ktorej bol vedúcim redaktorom. V druhej polovici 90. rokov vypracúval heslá z oblasti hudby pre Kultúrno-historický kalendár Národného osvetového centra.
Za svoje mnohostranné aktivity získal viacero ocenení. Napríklad v roku 2001 in memoriam vyznamenanie rakúskeho prezidenta Za umenie a vedu, v roku 2013 Striebornú plaketu mesta Topoľčany a o rok neskôr Cenu Sebastian, rovnako in memoriam, za mimoriadny prínos k odkazu diela Johanna Sebastiana Bacha pre súčasníkov.
Muzikológ Ladislav Mokrý, jedna z najvšestrannejších osobností slovenského hudobného života, zomrel 19. septembra 2000 v Bratislave vo veku 68 rokov.
www.ZIVOTPO.sk
